Určite ste si všimli, že med môže mať rôznu farbu. Niektoré sú svetlé a sfarbené do žlta, iné zas tmavé, dokonca až čierne. V prvom prípade hovoríme o kvetovom mede. Jeho farbu ovplyvňujú rastliny, z ktorého včely zbierajú peľ. Ako nám už názov napovedá, ide najmä o kvitnúce byliny. Najčastejšie je to napríklad repka olejná a samozrejme lúčne kvety. Medovicový med má svoj pôvod v lese a podľa niektorých názorov ide o omnoho zdravšiu formu.
Ako vzniká medovicový med
Tento med je niekedy nazývaný aj ako lesný. Materiál na jeho výrobu, včely zbierajú prevažne zo stromov. Deje sa to najmä vtedy, keď sa úle nachádzajú v blízkosti lesa a lúky, či polia s kvetmi nie sú k dispozícii.
Ďalšou podmienkou je suché a teplé leto. Ak totiž často prší, z listov, alebo ihličia stromov sa zmýva materiál potrebný na jeho výrobu.
Tmavšie sfarbenie spôsobuje miazga stromov. Tá pri kontakte so vzduchom oxiduje, vďaka čomu získava med svoju charakteristickú farbu. Najčastejšie sa stretneme s tmavohnedými a červenohnedými odtieňmi. Nie je ničím zvláštnym, že narazíme na čierny med s jemným zeleným odtieňom.
Zdravší alebo…?
Lesný med obsahuje v porovnaní s kvetovým vyššie množstvá fruktózy. Jeho chuť je teda prirodzenejšie sladšia. Jeho výhodou je však najmä to, že v ňom nájdeme oveľa viac vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Preto je považovaný skôr za liek, ako sladidlo. Jeho chuť je zároveň veľmi výrazná, takže napríklad v čaji, alebo koláčoch, môže byť jeho použitie na škodu.
Na rozdiel od medu, ktorý vzniká z peľu kvetín, by sme ten lesný nemali konzumovať príliš často. Dôvodom sú práve spomínané minerály. Ak ich totiž do tela dodávame v nadmernom množstve, náš organizmus doslova zanášajú.
Pre niektorých ľudí, môže byť tento typ medu o čosi ťažšie stráviteľný. Preto sa neodporúča malým deťom, alebo ľuďom s citlivejším žalúdkom.
Na druhej strane však neobsahuje žiadny peľ, alebo iba jeho minimum. Z tohto dôvodu je vhodnejšou alternatívou pre tých, ktorí trpia alergiou.
