Voľakedy bežala rozprávka – Oslík otras sa. S dnešnými preferenciami ľudského života by sme to mohli tiež takto používať. Radi by sme boli keby sme mali nejakého oslíka, ktorý by nám vysypal nejaké peniažky. My by sme sa neuveriteľne potešili a užívali by sme si život. Niektorí z nás by utekali do banky zaniesť peniaze a iní by zasa šporili pod vankúš alebo doma do ponožky. Sú však aj takí, čo by to išli hneď minúť do obchodu. Pretože keď majú, tak si dovolia si kúpiť oveľa viac. Nebudú predsa šetriť na zlé časy. Veď tie neprídu… A niekto by si išiel vyplatiť hypotéku, aby sa jej čo najskôr zbavil. To je to najlepšie, čo môže človek v takejto situácii asi spraviť. neriešiť nejaké veľké nákupy, ale radšej sa zbaviť svojich dlhov. To je naozaj super, keď človek nemá dlhy.
Dlhy sa nazbierajú a potom sa človek dostane do jedného kolotoča, kedy si na jeden úver musí zobrať ďalší. A potom ďalší a takto sa to nabaluje, až nevieme ani koľko úverov vlastne máme. Na pokrytie ich si berieme znova ďalšie a je možné, že z tohto kolotoču sa už nikdy nevymoceme. Je to takzvaný začarovaný kruh, z ktorého len ťažko človek vybehne von s čistým štítom. Dlhy totiž narastajú a treba z nich platiť aj úroky. A keď človek nemá ani na splátku, tak na úroky už duplom nebude mať dostatok peňazí.
S peniazmi je ťažko, no bez peňazí ešte ťažšie. Keď ich máme, tak by sme sa mali poriadne zamyslieť ako s nimi naložíme. Nie je jednoduché hospodáriť, hlavne keď nemáte žiadne skúsenosti. Prax je niečo, čo prichádza s vekom a nedá sa len tak ľahko nahradiť vedomosťami. Peniaze vždy budú, ale nie vždy bude jednoduché k nim prísť alebo ich zarobiť. Niekto sa musí naozaj poriadne obracať, aby si zarobil na všetko, čo potrebuje. Inému sa pošťastí a podarí sa mu zamestnať hneď v perfektnom zamestnaní. Je to hlavne o šťastí a známostiach.