Čo je nebezpečný elektronický smog?

Mali by  sme sa o to aspoň z času načas  pokúsiť  Urobme to samy pre seba!
V dnešnom  svete  plnom umelej inteligencie, s množstvom  otravného  elektromagnetického žiarenia nie je  elektronický  smog novinkou. Celé okolie  je  plné  počítačov, mobilných telefónov, priemyselných robotov , inteligentných domov. …Stále sa len pozeráme na človekom vytvorené prostredie, ktoré  ovplyvňuje náš život. Všetko sme si to vytvorili my- ľudia.

Zároveň sa tomu aj bránime. Je bežné, že na dverách nemocničných ordinácii, v ktorých sú vykonávané komplexné vyšetrenia, sú  výzvy „Vypnite mobilné telefóny!“Ale nielen tam. Zodpovedné  budúce mamy odstraňujú ďaleko od seba mobilné telefóny, Zodpovedné mamy nedávajú na krk deťom mobilné telefóny, do rúk laptopy, ale snažia sa s deťmi rozprávať, čítať im knihy .Ľudstvo intuitívne cíti nebezpečenstvo, ktoré pochádza z elektroniky. Štúdie, ktoré sa vykonávajú každý deň v najväčších amerických a japonských firmách ukazujú, že každý deň v oblasti výroby rastie hladina  elektronického smogu. Vo všeobecnosti sa najčastejšie vytvára trvalé elektromagnetické znečistenie Spôsobujú ho:

• neustále pracujúce počítače, ktoré generujú slabé     elektromagnetické žiarenie v širokom rozsahu frekvencií;
• hracie automaty;
• elektronické hry;
• zosilňovače TV antény;
• poplašné systémy…

 Vedeli by sme určite vymenovať okolo seba veľa zariadení, ktoré smog vytvárajú § Naozaj ich všetky do jedného potrebujeme ? Nezaobídeme sa aspoň bez niekoľkých z nich ? Sme fakt iž na toľko elektronicky závislí? Urobme niečo práve teraz! Práve teraz vypnime mobil, alebo počítač! Alebo aspoň vypnime rádio či televízor- aspoň na chvíľu.

Ľudstvo ešte nevytvorilo spoľahlivú ochranu proti elektronickému smogu. Jeden z mála dostupných prostriedkov pre každého z nás je byť aspoň na pár hodín bez mobilov, počítačov. A  čo je  ešte lepšie ? Opustiť mesto  a ísť aspoň na pár chvíľ  ďaleko od civilizácie, ďaleko od smogu, ďaleko od elektronického smogu. Tam, kde nám postačí spev vtákov, šum vetra,  žblnkot potôčika a večer plameň ohníka. Tam, kde sa ľudia ešte nezabudli rozprávať, kde vedie čítať knihy , alebo len tak bez slov vnímať krásu prírody okolo seba.
.