Keď som bola malé dievčatko, mala som jeden sen. Vždy som snívala o tom, že budem mať krásnu izbu, v ktorej budem môcť vykonávať všetko, na čo len budem mať chuť. Mala som izbu so svojimi dvoma sestrami, čo znamenalo žiadne súkromie a žiadne privátne veci. Všetko bolo spoločné. A spoločné bolo aj to, čo nebolo spoločné. Darmo som si skrývala veci do postele alebo do poličiek, či do iných tajných skrýš. Moje dve sestry vyčuchali úplne všetko, čo som mala. Rozčuľovalo ma to a čím som bola staršia, tým viac. Viete si predstaviť, ako pubertálne dievča irituje, keď má jeho o tri roky mladšia sestra na sebe jeho tričko? Myslela som, že odbila jej posledná hodina.
V každom prípade som už odmala túžila nielen po vlastnej izbe, ale veľmi som chcela mať toaletný stolík. Bol akýmsi symbolom toho, že niečo je proste iba moje a nikomu inému to nepatrí a nikomu to nedám. Bol to priestor pre mňa ako osobu. A už odmala som to mala v hlave zafixované. Práve preto som vedela, že si ho jedného dňa musím kúpiť. Rozprávala som o ňom snáď celé dni a hodiny. Často sa mi snívalo, že sa pri ňom maľujem a dávam priestor svojej pleti.
Môj muž je ale našťastie neskutočný výmyselník. Asi nie je celkom pravda to, čo sa hovorí, a teda že muži nikdy nepočúvajú. Ten môj je asi výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, pretože som mu už s tým básnením o takomto bytovom doplnku musela liezť poriadne na nervy. Keďže som o ňom tak dlho snívala, kúpil mi ho. Neverila by som, že nám niečo takéto dokáže až tak zmeniť spálňu. Bola som veľmi prekvapená, ale aj šťastná, pretože môj sen z detstva dokázal vylepšiť naše bývanie. Konečne budem mať priestor pre líčenie, ale aj pre oddych. Je to krásny pocit. Okrem toho to pôsobí aj naozaj romanticky a to je niečo, čo náš moderný byt ocení. Musí tam byť predsa niečo, čo sa vymyká z radu, no nie?